Bojovali v prvej línii. Štát sa im ide odvďačiť radikálnym zvýšením nákladov na recykláciu

Bratislava, 14. septembra 2020 – Rozčarovanie. Výrobcovia spotrebného tovaru vrátane potravín a maloobchodníci, ktorí počas prvej vlny pandémie bojovali v prvej línií, aby obyvateľom zabezpečili potraviny, čistiace, dezinfekčné prostriedky a iné základné komodity, teraz namiesto odškodnenia čelia studenej sprche. Ministerstvo životného prostredia SR pre nich pripravuje niekoľkonásobné zvýšenie recyklačných poplatkov a to bez prechádzajúcej diskusie, riadneho pripomienkového konania, navyše s okamžitou účinnosťou. Pre mnohých slovenských výrobcov môžu byť tieto poplatky likvidačné, a preto jedinou možnosťou pre nich môže byť premietnutie nových poplatkov do cien produktov, čím sa zníži ich konkurencieschopnosť.

V júni predstavilo Ministerstvo životného prostredia v rámci medzirezortného pripomienkového konania novelu vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, v ktorej sa okrem iného navrhuje zmena systému nastavenia štandardov zberu, doplnenie podmienky primeranej donáškovej vzdialenosti a zahrnutie do triedeného zberu aj odpadov u podnikateľských subjektov. Potravinárske spoločnosti vzniesli v rámci medzirezortného pripomienkového konania zásadné pripomienky, pričom do dnešného dňa neboli zásadné pripomienky prerokované v rozporovom konaní, napriek tomu, že navrhovanou úpravou by sa výrazne zvýšili náklady na triedený zber, čo by malo výrazný dopad na podnikateľské prostredie a následne môže mať dopad na ceny spotrebného tovaru, vrátane potravín.

Začiatkom septembra Ministerstvo životného prostredia informovalo zástupcov zamestnávateľských zväzov o príprave zákona, ktorý bude stanovovať minimálne poplatky na triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, pričom minimálnu výšku nákladov by mala stanovovať vyhláška ministerstva. Rovnako, že sa plánuje posunúť účinnosť zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje z 1.1.2023 na 1.1.2022. Účinnosť zálohovania pritom už bola v apríli tohto roka raz posúvaná v skrátenom konaní ako jedno z opatrení rezortu reagujúce na krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu so zdôvodnením, že je to nevyhnutné v záujme zabezpečenia riadneho procesu výberu správcu, ktorý je časovo náročný.

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo dňa 9. septembra na svojej stránke správu, v ktorej sa mimo iného píše, že predloží na nadchádzajúce zasadnutie parlamentu nový cenník nákladov za separáciu odpadu, pričom zo správy je zrejmé, že pôjde o razantné zvýšenie poplatkov.

Výrobcovia spotrebného tovaru a maloobchodníci sú šokovaní z postupu, ktorého cieľom je bez predchádzajúcej diskusie a v superrýchlom skrátenom konaní významným spôsobom navýšiť náklady. Preto dnes adresovali ministrovi životného prostredia SR Jánovi Budajovi list, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad takýmto postupom.

Signatári listu si v plnej miere uvedomujú zodpovednosť za ochranu životného prostredia, pričom mnohé spoločnosti popri svojich zákonných povinnostiach v tejto oblasti realizujú aj rôzne dobrovoľné iniciatívy, vrátane redukcie obalového materiálu, využívania recyklovaných materiálov pri výrobe nových obalov, či obmedzovania tlačovín. V mnohých oblastiach ochrany životného prostredia, či boja proti plytvaniu s potravinami, výrobcovia a obchodníci svojimi vlastnými projektami, inšpirovali, či dokonca „predbehli“ aj štát. Signatári sú pripravení podieľať sa na hľadaní vhodných riešení zefektívnenia triedeného zberu a žiadajú ministra životného prostredia aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na zhodnotenie všetkých dopadov a príslušné právne predpisy boli predložené v rámci riadneho pripomienkového konania.

„Celé podnikateľské prostredie bolo ťažko zasiahnuté obmedzeniami súvisiacimi s ochorením COVID-19. Vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu, ktorá však zďaleka nebola vo výške, akú predpokladala. V čase, kedy prebieha druhá vlna ochorenia COVID-19 a podnikatelia v súvislosti s hospodárskou krízou volajú po znižovaní finančnej záťaže zo strany štátu, s rozčarovaním prijímame informácie o plánovaných zásadných zmenách v systéme triedeného zberu a zvyšovaní recyklačných poplatkov. Niektorí domáci výrobcovia momentálne nedokážu pokryť zvýšenie v rámci aktuálnych prevádzkových nákladov. Zvýšenie recyklačných poplatkov v niektorých prípadoch až päťnásobne, môže byť pre mnohých slovenských výrobcov likvidačné, a jedinou cestou môže byť premietnutie zvýšených nákladov do cien produktov, vrátane potravín, čím sa môže znížiť ich konkurencie schopnosť. Navyše sa to deje v čase ekonomickej krízy, kedy ľudia na Slovensku starostlivo zvažujú všetky svoje výdavky.“ uvádza v liste v mene všetkých zúčastnených organizácií Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Podnikatelia zapojení do systému triedeného zberu pritom už dlhodobo upozorňujú na nedostatočnú kontrolu štátu, tých podnikateľských subjektov, ktoré nie sú do systému triedeného zberu zapojené (tzv. free-rideri) a kvôli ktorým je systém finančne poddimenzovaný. Je však neprípustné, aby za nedostatok štátnej kontroly boli postihnutí práve výrobcovia, ktorí do systému prispievajú a zároveň realizujú mnohé dobrovoľné iniciatívy na vlastné náklady v súlade s cieľmi cirkulárnej ekonomiky a európskej zelenej dohody.

Výrobcovia a maloobchodníci zároveň v liste vyjadrujú obavy v súvislosti s plánovaným posunom zavedenia systému zálohovania jednorazových obalov na nápoje z roku 2023 na rok 2022. V súčasnej dobe stále nie je vybraný správca systému, bez ktorého sú ustanovenia zákona nevykonateľné. Vytvorenie jednotného celonárodného systému zálohovania do praxe si vyžaduje viac ako 1 rok vzhľadom na komplexnosť celého procesu. Z tohto dôvodu je termín spustenia systému zálohovania k 1.1.2022 nereálny a riskantný. Snaha ministerstva životného prostredia o neúmerné urýchlenie procesu bude mať za následok neželané kompromisné riešenia v podobe nedostatočnej hustoty siete zberných miest, nedostatočnej pripravenosti spotrebiteľov, pravdepodobnú nižšiu transparentnosť výberových konaní, zvýšenie nákladov a ohrozenie najslabších subjektov na trhu, ktorí sa za tak krátky čas nebudú vedieť administratívne ani finančne prispôsobiť novým podmienkam.