Výrobcovia zmenšujú balenia potravín, no cena zostáva

Zdroj: pluska.sk/lkm

Zaplatíte rovnako, no dostanete menej! Aj taká je realita v obchodoch po celom svete. Náznaky tzv. shrinkflácie si však začali všímať už aj Slováci. V našich obchodoch sa scvrklo maslo, čokolády, syry aj pracie prášky, no cena pritom zostala rovnaká. Prečo k tomuto kroku pristupujú výrobcovia a čo si treba všímať, aby ste sa podobným praktikám vyhli?

Ak ste sa v posledných mesiacoch vybrali do potravín a zistili ste, že vo veľkom balení toaletného papiera je o jednu rolku menej, alebo napríklad maslo, ktoré ste kupovali, malo namiesto hmotnosti 250 gramov iba 200, pričom cena zostala rovnaká, nie ste sami. „Aj váha syrov Encián už dávno klesla zo 120 na 110 gramov. Takisto váha väčšiny jogurtov klesla zo 400 na 380 gramov. Veľkosť balenia je, samozrejme, taká istá, aby si to ľudia nevšimli,” rozčuľuje sa nespokojná zákazníčka na facebookovej stránke Nekŕmte nás odpadom.

Zmenšilo sa aj maslo. Náš nespokojný čitateľ nám poslal do redakcie fotografiu obľúbeného masla značky Pilos, z ktorého ukrojil výrobca 50 gramov. V akcii ho kúpil za 1,99 eur, pričom pôvodné, 250 gramové maslo, je o jedno euro drahšie.

Tento nový trend označili odborníci pojmom shrinkflácia a ako sa zdá, na zmenšovanie výrobkov si budeme musieť začať zvykať. „Shrinkflácia znamená zmenšovanie veľkosti spotrebiteľského balenia, čo je jeden zo spôsobov, ako môžu výrobcovia bojovať so zvýšenou infláciou, resp. rastom výrobných nákladov. Zmyslom tohto kroku je jemne znížiť objem či gramáž produktu, avšak pri zachovaní ceny,” vysvetľuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Vo svete tento pojem nie je ničím novým. Napríklad obľúbené čipsy Pringles sa z pôvodných 185 gramov zmenšili na 165 gramov, v Holandsku namiesto 500-gramovej múky kúpite už len 400-gramovú a obľúbené hygienické vreckovky značky Kleenex zmenšili počet kusov v balení zo 65 na 60. Obľúbený toaletný papier značky Cottonelle Ultra Clean už taktiež neobsahuje 340 kúskov papiera, ale len 312.

Nadnárodný výrobca Mondelez začiatkom jari ukrojil z obľúbenej tyčinky Britov Cadbury Dairy Milk, cena pritom zostala rovnaká. Pod Mondelez patrí aj slovenský výrobca čokolád Figaro, ktorý bol vzhľadom na zvýšené náklady na výrobu donútený k rovnakému kroku. Obľúbenú čokoládu Slovákov zmenšil o 10 gramov. „Pre vysoké náklady na výrobu prijala firma celý rad opatrení v oblasti zlepšenia výkonnosti výroby, aby bol dosah na spotrebiteľa čo najmenší. Preto sme boli nútení pristúpiť k zníženiu gramáže pri tabuľkových čokoládach s tým, že nová gramáž je vždy jasne vyznačená na obale,” objasnil nám Jiří Šebeka, manažér pre Slovensko, Maďarsko a Česko.

Od apríla tohto roka tak majú niektoré tabuľkové čokolády Figaro nižšiu gramáž. Konkrétne ide o Figaro horkú čokoládu 43-percentnú a mliečnu. Z pôvodných 90 gramov klesla hmotnosť na 80. „Vzhľadom na to, že u spotrebiteľov sú tieto čokolády veľmi obľúbené, snažíme sa, aby zostali na trhu a boli dostupné za rozumnú sumu. Výrobca čokolád Figaro však neurčuje maloobchodnú cenu svojich výrobkoch,” dodal Šebeka.

Podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča sa zmenilo aj nákupné správanie Slovákov. Po covide chodíme do potravín oveľa častejšie, nakupujeme však v menších dávkach. Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo si viac všímame veľkosť obalov potravín. „Dôvody môžu byť rôzne, nemusí sa to týkať iba cenovej politiky producentov potravín súvisiacej so súčasnou infláciou. Optimalizácia obalov nastáva aj mimo infláciu, len je možno menej viditeľná,” dopĺňa. „Zmenšovanie súvisí aj s udržateľnosťou, teda aby sa neplytvalo potravinami na jednej strane a na druhej, aby sa znižovala energetická dávka pri potravinách, ktoré nemajú dobrý pomer nutričných hodnôt, ako napríklad čokoláda a podobne,” hovorí Krajčovič.

Podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej môže byť dôvodom zmenšovania obalov snaha udržať cenu výrobku na pôvodnej úrovni. „Výrobca v prípade rastúcich výrobných nákladov je nútený zvýšiť aj cenu svojich výrobkov pre spotrebiteľov. Alebo si môže zvoliť druhú cestu, a to je zníženie gramáže daného výrobku pri zachovaní pôvodnej ceny. Niektorí producenti môžu v súčasnom období vysokej inflácie voliť túto cestu, prípadne kombináciu oboch variantov, aby zdražovanie nebolo pre spotrebiteľov až také citeľné,” vysvetľuje.

Keďže často ide len o malú zmenu objemu či gramáže, spotrebiteľ si tieto zmeny nemusí vždy všimnúť. Vyššiu cenu si však všimne okamžite. „Jednou z možností, ktorá môže pomôcť pri rozhodovaní, je sústredenie sa na jednotkové ceny za liter či kilogram, ktoré predajcovia uvádzajú v cenovkách výrobkov,” tvrdí Horňák.

V minulosti sa výrobcovia uchyľovali aj k rôznym nekalým praktikám len preto, aby ušetrili. Suroviny napríklad vymenili za oveľa lacnejšie náhrady. Dnes už spotrebiteľov pred podobnými nekalými praktikami chráni smernica EÚ o dvojakej kvalite potravín z roku 2019. Za jej dodržiavanie zodpovedá Štátna veterinárna a potravinová správa. Za porušenie hrozí spoločnosti pokuta 66 400 eur, v prípade opakovaného porušenia je pokuta o čosi vyššia, a to až 166-tisíc eur.