Budeme si kupovať lieky v potravinách či na benzínkach? V zahraničí to nie je žiaden problém!

Idete na nákup do potravín a do nákupného košíka si hodíte aj lieky proti bolesti či hnačke. Alebo pri platbe za benzín si do vrecka pribalíte lieky proti alergii či pri kúpe novín liek proti bolesti žalúdka. Fikcia? Na Slovensku zatiaľ áno, v zahraničí bežná vec.

Voľnopredajné lieky už bežne kúpite v obchodoch v Česku, Poľsku, Rakúsku či Nemecku. V Česku trh s liečivami uvoľnili ešte v roku 1998, od januára tohto roka aj na benzínkach. Mimo lekární kúpite takzvané vyhradené lieky, ktoré aj my bežne používame na samoliečbu, avšak kúpime ich len v lekárni. Avšak české ministerstvo zdravotníctva teraz zaskočilo aj lekárnikov. Bez predchádzajúcej diskusie so zástupcami Českej lekárnickej komory novelizovalo vyhlášku o registrácii liečiv, pričom rozšírilo lieky, ktoré je možné predávať mimo lekární. Na zmenu upozornil predseda predstavenstva Grémia majiteľov lekární Marek Hampel, ktorý hovorí, že tento krok je veľmi riskantný. Neodborný personál totiž bude môcť predávať napríklad lokálne antivirotikum proti oparom, diklofenak a niekoľko látok s antihistaminickými účinkami zmierňujúcimi príznaky alergií, ale aj pantoprazol, ktorý sa používa pri liečbe žalúdočných vredov. Ako upozornil, zoznam liečiv sa tak výrazne rozrástol, pretože do konca roka 2023 obshoval iba liečivé čaje, aktívne uhlie, lieky proti zvracaniu a proti bolesti – paracetamol a uboprofén, dezinfekcie, nikotínové prípravky a antacidy, teda prípravky k neutralizácii kyslosti v žalúdku.Podľa databázy českého Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv má v súčasnosti povolenie predávať vyhradené lieky 3,5 tisíca právnických či fyzických osôb podnikajúich podľa živnostenského zákona. Podľa Hampela je presun zmienených liekov do skupiny vyhradených rizikom. „Aj paracetamolom sa môže človek predávkovať. Konzultácia s lekárnikom je nevyhnutná,“ mieni. „Cetirizin a levocetirizin je účinný a bezpečný, ale nie je vhodný na všetky vyrážky. Podobne diklofenak v géli nie je na všetky poranenia kĺbov. Môžu nastať komplikácie, ktorým by sa pri konzultácii s odborníkom dalo predísť,“ upozornil s tým, že ani pantroprazol nie je možné bezbreho uvoľniť. „Veď napríklad na benzínkach stačí, aby mal predavač základnú školu. Je to akoby snímku z CT posudzoval predajca fotokníh namiesto rádiológa,“ varuje Hampel. „Som presvedčený, že liečivá máme predávať iba v lekárňach,“ dodal.

Ako je to s voľnopredajnými liekmi na Slovensku? Téma predaja voľnopredajných liekov mimo lekární sa objavuje už roky, avšak doteraz nebola politická vôľa na zmenu legislatívy. Obchodníci by však zmenu opatrení privítali. Argumentujú aj tým, že spotrebitelia by tak získali viacero výhod. „Slovensko je jedna z mála krajín únie, kde platí monopol pre lekárne na predaj nielen voľnopredajných liekov, ale aj rôznych špecializovaných mastí, krémov a gélov. Toto znižuje nielen ich dostupnosť, ale z dôvodu monopolizácie aj zvyšuje cenu. Vždy budú primárne ľudia využívať služby lekárni, nie je ani našim cieľom ach akokoľvek nahrádzať, ale v akútnych prípadoch sa vo večerných hodinách dnes nemusia dostať ľudia k pomoci respektíve musia cestovať do iných obcí alebo miest, aby si voľnopredajný liek zakúpili,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). „V Českej republike okrem obchodov využívajú takýto predaj najmä čerpacie stanice, čo zjednodušuje napríklad dostupnosť liekov na bolesť pre profesionálnych šoférov kamiónov, ktorí iba cez krajinu prechádzajú. Navyše čerpacie stanice majú nepretržitú prevádzku, čo opäť zvyšuje dostupnosť pre bežných ľudí, ktorí sa takto k lieku v akútnom prípade vedia dostať kedykoľvek. Najmä v regiónoch, kde nemajú pohotovostnú službu lekární dvadsaťštyri hodín denne,“ uviedol.

Podľa jeho slov argument lekární, že na bežný liek proti bolesti potrebuje zákazník odbornú pomoc je zavádzajúci, pretože často tie isté lekárenské siete prevádzkujú online obchod, kde si zákazník bez akejkoľvek konzultácie môže tiež zakúpiť voľnopredajný liek. „Slovensko je žiaľ jedna z mála krajín únie, kde platí monopol, na čo v prvom rade doplácajú bežní ľudia. V minulom roku sme oslovili ministerstvo zdravotníctva s požiadavkou na stretnutie k tejto téme, nedostali sme žiadnu odpoveď. Budeme aj naďalej takéto stretnutia iniciovať, aby sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré zrušili monopol a zvýšili pre ľudí dostupnosť voľnopredajných liekov,“ dodal Krajčovič.Rezort zdravotníctva ale zatiaľ o zmene neuvažuje. „V blízkej budúcnosti neuvažujeme o legislatívnej zmene, ktorá by umožnila predávať vybrané lieky, teda lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, tzv. voľnopredajné lieky, mimo lekární. Riziko vidíme najmä v hrozbe nesprávneho užívania, nadmerného užívania, interakciách, prípadne kontraindikáciách pri užívaní viacerých liekov,“ píše sa v stanovisku ministerstva zdravotníctva.

Proti sú aj lekárni. Prečo? Čítajte na ďalšej strane…

Negatívne sa k tejto téme stavia aj Slovenská lekárnická komora. Podľa jej slov argumentácia subjektov, ktoré majú záujem predávať lieky mimo lekární v duchu, že keď lekárnici „predávajú“ nelekárenský tovar, tak obchodníci by mohli predávať lieky je argumentačný fail zvaný klamlivá analógia, ktorá pri podobnosti dvoch javov bez patričného odôvodnenia tvrdí, že pokiaľ má jeden nejakú vlastnosť, musí ju mať aj druhý. „Výdaj liekov je súčasťou zdravotnej starostlivosti a teda otázka stojí tak, či časť zdravotnej starostlivosti máme záujem deregulovať a zveriť komukoľvek bez akýchkoľvek kvalifikačných predpokladov a pokiaľ áno, aký prospešný spoločenský cieľ týmto krokom dosiahneme,“ uviedla komora. „V lekárňach sa iný sortiment ako lieky môže predávať preto, lebo tento sortiment nepodlieha regulácii. Zmyslom regulácie je zabezpečenie verejného záujmu, ktorým je v prípade liekov bezpečnosť ich používania. Ak niekto chce kritéria zamerané na ochranu verejného zdravia znižovať, je jeho povinnosťou odôvodniť a preukázať význam tohto kroku – zatiaľ iný argument, ako „záujem obchodníkov“ nezaznel. Je preto otázne, či na základe takýchto motivácií má prebiehať odborná debata týkajúca sa zdravotnej starostlivosti,“ tlmočila stanovisko lekárnikov Katarína Gudiaková, ktorá má na starosti komunikáciu s médiami.Podľa všeobecného lekára Mariána Šótha je nákup liekov v drogériách prípadne v potravinách celosvetový trend. „Mnohí kolegovia dokonca s prekvapením zistili, že antibiotiká sú dostupné v drogériách vo svete,“ uviedol. „Bohužiaľ, tomuto trendu sa nevyhneme,“ myslí si doktor Šóth. Myslí si však, že je dôležitá kontrola užívania liekov lekárom alebo lekárnikom. „V súčasnosti je dostatok voľnopredajných liekov v lekárňach, kde je odborná rada lekárnika o užívaní liekov, čo napomáha ich neodbornému užívaniu. Nie som zástancom uvoľnenia tejto komodity mimo lekárne alebo zdravotníckeho zariadenia. Na Slovensku je zdravotná starostlivosť natoľko dostupná, že umožňuje pacientom prístup k liekom a zamedzuje predávkovaniu alebo zamaskovaniu zhoršovania stavu, čo môže ohroziť pacienta na živote,“ dodal doktor Marián Šóth.

Ešte v roku 2004 vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac povedal, že ľudia nepotrebujú lieky iba od ôsmej do šiestej, choroba sa neobmedzuje len na pracovné dni. Navrhovaná zmena sa dostala až na rokovanie do parlamentu, napokon ním ale neprešla.O niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 2011, sa k téme vrátilo ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša v Národnom programe reforiem. „Ministerstvo financií navrhuje deregulovať predaj liekov, na ktoré nie je nutné predpis (tzv. OTC lieky) a zrušiť privilégium lekární na predaj tohto tovaru,“ písalo sa v návrhu. Lekárnici vtedy varovali pred “degradáciou lieku na obyčajný spotrebný tovar”. Je pokrytecké strašiť ľudí ohrozením zdravia z dôvodu predaja Panadolu v supermarkete v čase, keď sa v obchodoch voľne predáva alkohol, cigarety alebo toluén. S rezortom financií sa však nestotožnil rezort zdravotníctva a jeho šéf Ivan Uhliarik sa postavil proti návrhu. Navyše padla vláda a z návrhu opäť nič nebolo. Deregulácie sa v tom čase zastal aj vtedajší poslanec Miroslav Beblavý: „Voľnopredajné lieky sa predávajú mimo lekární napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, a u našich susedov v Českej republike a v Poľsku. Vyššia úroveň konkurencie povedie k nižším cenám liekov,“ uviedol v roku 2011.