Cenové kontroly, konkurenti z Poľska aj nonstop predajne. Reťazce idú do neznámych vôd (analýza)

Podľa dát Štatistického úradu dosiahol segment maloobchodu vlani najhorší výsledok za posledných 14 rokov.
Tí, ktorí predávajú základné potraviny, budú musieť od budúceho roka DPH na „cenovkách“ znížiť na päť percent.
Tuzemskí obchodníci, rovnako ako aj ostatní podnikatelia, budú čeliť dosahom transakčnej dane.
Okrem toho ich čakajú aj cenové kontroly v réžii Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Karty zamiešajú aj nové zahraničné siete

Otázne je, ako sa potravinové siete či reťazce drogérií vyrovnajú s príchodom nových hráčov. Vplyv Biedronky cítime podľa Martina Kuruca, šéfa Tesco Slovensko, už teraz.

Maloobchodné siete, ktoré na Slovensku pôsobia, čelia v poslednom období často kritike politikov. Tí im vyčítajú zisky, ktoré im vraj neprimerane rástli od obdobia pandémie. Už vlani súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru v rozhovore pre HN naznačil, že si chce na ne posvietiť a na stole bol aj odvod pre reťazce.

Z toho síce podľa všetkého nakoniec zišlo, no téma sa aj tak niekoľkokrát opäť objavila vo verejnom priestore. Naposledy sa s myšlienkou špeciálneho odvodu – presnejšie dane z nehnuteľnosti pre reťazce – pohrával Andrej Danko, predseda SNS. Uviedol to v septembri v relácii V politike, ktorú vysiela televízia ta3.

„Určite by sme museli nájsť spôsob. Mnohé reťazce majú dominantné postavenie. Tým, že boli zriadené aj v menších obciach a mestách, zničili malý maloobchod a majú monopol. Daň z nehnuteľností bola jednou z úvah, že ak sa neupracú, dá sa na ne ísť aj touto cestou,“ vysvetľoval pred časom pre HN.

Vlani pritom podľa Štatistického úradu segment maloobchodu dosiahol najhorší výsledok za posledných 14 rokov. Ľudia poučení z kríz nakupovali menej a tržby sektora sa medziročne prepadli o 4,5 percenta. Najvýraznejší pokles zaznamenali hobymarkety, predajne nábytku a elektrotovaru, presnejšie o 14,9 percenta. Hyper- a supermarkety si pripísali obrat nižší o 4,7 percenta.

HN sa vo veľkej sektorovej analýze pozreli na maloobchod a na to, ako si počínal v poslednom období.

Vyššie náklady aj ceny

V roku 2022 navyše podľa slov Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, siete tlmili infláciu na úkor svojich marží. Po tom, čo organizácia v marci 2024 prezentovala výsledky svojich členov, čísla naznačujú, že to tak bolo aj vlani. Tržby združených obchodných sietí – ide o Tesco, Kaufland, Lidl, Billu, Metro, Terno a dm drogerie markt – vzrástli totiž o 12,36 percenta.

Obrat len z predaja potravín sa zároveň zvýšil o 13 percent, no inflácia potravín v rámci predajcov aliancie predstavovala 13,48 percenta. „Ak nárast tržieb očistíme o infláciu, tak ide o reálny prepad,“ zdôraznil Krajčovič s tým, že ak by sa toto číslo očistilo aj o novootvorené prevádzky, bol by pokles ešte markantnejší.

Pripísať to možno rastúcim dodávateľským cenám, vyšším nákladom na energiu, ale aj na logistiku. Účty obchodníkom vzrástli aj za prenájmy priestorov, distribučné náklady či náklady na spotrebný materiál.

Okrem toho do hry vstúpil aj tlak na zvyšovanie miezd. A zatiaľ čo podľa oficiálnych štatistík poskočila u nás v maloobchode vlani priemerná nominálna mzda o 11,7 percenta, podľa Krajčoviča členovia združenia pridali svojim zamestnancom o 13,9 percenta viac.

Hospodárskym výsledkom spomínaných reťazcov taktiež nepomohol fakt, že Slováci si musia zo svojho rozpočtu ukrojiť na potraviny viac, ako je to vo zvyšku Európskej únie. Priemerná európska domácnosť minie 17,3 percenta svojich príjmov, u nás je to až 26,3 percenta. To podľa Krajčoviča vyúsťuje do zvýšeného šetrenia tuzemských spotrebiteľov.

Dostali sa nad magickú hranicu

V priebehu tohto roka taktiež postupne do verejných databáz pribúdali účtovné závierky našich najväčších maloobchodných potravinových hráčov. Výnimkou je slovenská divízia Tesca, ktorá dokument aj daňové priznanie podáva až v priebehu novembra.

Nemeckému Lidlu sa vlani podarilo prekonať magickú hranicu dvojmiliardových tržieb. Stalo sa to prvý raz na tuzemskom trhu v prípade potravinového reťazca. Oproti predchádzajúcemu obdobiu si podľa FinStatu polepšil o 10 percent. Zisk mu stúpol o jeden milión eur, celkovo si pripísal 160 miliónov.

Kaufland zase presiahol za uplynulý obchodný rok obrat 1,75 miliardy eur, vyšší bol o 14 percent. Zisk po zdanení predstavuje viac ako 93 miliónov eur, oproti predvlaňajšku si polepšil o šesť percent.

Billa v roku 2023 zvýšila podľa dát dostupných na FinState zisk o 18 percent na 11,9 milióna eur. Tržby vzrástli o 10 percent na 850 miliónov.

Pri našej domácej sieti, Coop Jednote, je dôležité podotknúť, že funguje prostredníctvom 25 spotrebiteľských družstiev.

„Priemerná ziskovosť systému sa stabilizovala na úrovni 1,5 percenta. To, samozrejme, nie je veľa, no my sme nákladovo veľmi náročný systém. Prevádzkujeme totiž takmer dve tisícky predajní a máme viac ako 14-tisíc zamestnancov,“ vysvetľuje Ján Bilinský, predseda Predstavenstva Coop Jednota Slovensko.

Dodáva, že výkonovo sú na tom podobne ako ich traja najväčší konkurenti, no tí svoju činnosť realizujú s päť- až sedemtisíc ľuďmi a majú 90 až 180 prevádzok. Coop Jednota tak má podľa slov Bilinského vyššie náklady na mzdy aj samotné prevádzky. Ide o dve hlavné položky, ktoré zásadne ovplyvňujú ziskovosť.

To, aké hospodárske výsledky prinesie obchodníkom tento rok, prirodzene, ešte jasné nie je. Čo však isté je, sú výzvy, s ktorými sa počas posledných mesiacov borili, a aj tie, ktoré ich ešte len čakajú.

Dôjde k rastu cien?

Jednou z výziev sú opatrenia, ktoré dorazia s platnosťou konsolidačného balíka. S ním prišla vláda v snahe ozdraviť verejné financie, do štátnej kasy si sľubuje získať prostriedky vo výške 2,7 miliardy eur. Zelenú konsolidácii dala koalícia len koncom septembra, stále tak ide o čerstvú tému medzi obchodníkmi. Netýka sa však len ich, ale všetkých slovenských podnikateľov a rovnako aj spotrebiteľov.

DPH totiž od roku 2025 vzrastie z 20 na 23 percent. Pri potravinách pôjde, na druhej strane, o zníženie sadzby z 20 na 19 percent. Skupina základných potravín bude mať na pultoch obchodov päťpercentnú DPH, zníži sa teda o päť percentuálnych bodov.

„Nech už sadzby stúpnu alebo klesnú, je to pre nás neutrálny krok, ktorý neovplyvňuje naše hospodárske výsledky. V tomto prípade rozhoduje zákazník, čo a kde si nakúpi. Vzniká pre nás len jediná úloha, a to vymeniť cenovky pri produktoch za nové s novou sadzbou DPH,“ komentoval dianie Sven Reinhard, generálny riaditeľ Kaufland Slovensko.

Bilinský v tejto súvislosti dopĺňa, že v protiklade s rozhodnutím, ktoré má pomôcť nízkopríjmovým skupinám, je rast nákladov v potravinárstve aj poľnohospodárstve.

„Svoje navyše urobí aj transakčná daň. Neviem, či všade a na ako dlho sa podarí udržať cenové relácie na nižšej úrovni. Nižšia daň bude určite zakomponovaná do cenových prepočtov, iná možnosť nie je, konkrétny efekt však nemusí byť z dlhodobého hľadiska päťpercentný. Keď sme rokovali s našimi obchodnými partnermi, či už s pekármi alebo hydinármi, hovorili o negatívnom dosahu týchto ukazovateľov,“ upozorňuje šéf siete Coop Jednota.

Na ilustráciu, menšie a stredné potravinárske podniky vyčísľujú dosahy transakčnej dane, ktorá je taktiež súčasťou spomínaného balíka, ako ďalší náklad vo výške 60- až 120-tisíc eur ročne. Pri väčších výrobách pôjde približne o 250-tisíc, celý segment mliekarov hovorí o dvoch miliónoch eur. Odborníci tak upozorňujú, že ceny základných potravín môžu aj napriek zníženej DPH v dôsledku nového odvodu poskočiť nahor.

Množstvo nových hráčov

To môže do výhody dostať potraviny a ďalšie položky z dovozu, ktoré budú transakčnou daňou zaťažené menej. Obchodník síce odvod zaplatí pri nákupe tovaru od dodávateľa, no daň sa nebude týkať zahraničných prvovýrobcov či potravinárov. Toto sa deje v čase, keď k nám mieri poľský diskontný reťazec Biedronka, kde drvivú väčšinu portfólia tvoria poľské produkty. Konkurenciu v ňom získajú všetci, no najmä Lidl, ktorý sa tiež profiluje ako diskont. Trh sa u nás pozmení po dvoch dekádach.

„Som presvedčený, že už v mnohých veciach jej vplyv cítime, respektíve to cítia zákazníci pri cenách, že sa tí najväčší hráči pripravujú na príchod Biedronky,“ reaguje Martin Kuruc, generálny riaditeľ Tesca Slovensko.

Sieť od našich severných susedov podľa doterajších informácií otvorí prevádzky v Leviciach, Nových Zámkoch, Považskej Bystrici, Senici, vo Zvolene a taktiež v Miloslavove, Kvetoslavove a v Dunajskej Lužnej.

Portugalskej skupine Jerónimo Martins, ktorá stojí za Biedronkou, sa už podarilo priviesť k nám svoju ďalšiu sieť, drogériu Hebe. Prvá pobočka našla svoje priestory v bratislavskom nákupnom centre Eurovea. Ďalšie kroky reťazca budú podľa inzerátu na pracovnom portáli smerovať na východ, konkrétne do Prešova.

Okrem toho si na slovenský trh brúsi zuby aj nemecký Müller. K expanzii by malo dôjsť v roku 2025, pričom od júna je zaregistrovaný v slovenskom obchodnom registri a má vytvorenú aj lokálnu internetovú doménu.

„Ide o to, ako sa na konkurenciu pozeráte. My ju vo všeobecnosti vnímame ako priestor na posun vpred,“ odpovedá na otázku, či má z nových značiek obavy, Martin Podhradský, konateľ siete dm drogerie markt. A keď sme už pri „dm-ke“ – začiatkom novembra sieť na stretnutí s novinármi prezentovala svoje výsledky za obchodný rok 2023/2024, ktorý sa skončil v septembri. Dosiahla tržby vo výške 503,4 milióna eur, medziročný rast predstavuje 17,6 percenta.

Príde automatizácia

Vráťme sa ešte k expanzii zahraničných spoločností na Slovensko. Tento rok u nás totiž svoje služby spustil online supermarket Košík.sk pochádzajúci z Česka. Koncept má v skupine aj veľkoobchod Metro, operuje teda v okolí prevádzok tejto siete – v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove, Nitre, vo Zvolene, v Žiline a v Košiciach.

„Najpredávanejšími kategóriami sú ovocie, zelenina, mäso či mliečne výrobky. Ak sa pozrieme na najpredávanejšie položky na kusy, ide o rožky, banány, jablká a uhorky. Spotrebiteľské návyky sú podobné ako v Českej republike,“ opisuje Robert Brejc, riaditeľ Košíka.sk.

A ako vlastne vyzerá budúcnosť maloobchodu? Podľa šéfa Tesco Slovensko segment čakajú inovácie, rôzne nové technológie aj rozvoj online predaja potravín. Tieto trendy sa v budúcnosti ešte posilnia.

Rovnako by do popredia mala ísť automatizácia, a to najmä tam, kde pre podnikateľov nie je výhodné prevádzkovať obchod, no zároveň chcú zamedziť vzniku potravinovej púšte. Príkladom je obec Šalgočka neďaleko Galanty, kde na konci mája 2024 Coop Jednota otvorila svoju prvú automatizovanú predajňu. Tá dokonca funguje nonstop.

Čo sa týka najbližšieho obdobia, budúci rok čakajú slovenský maloobchod okrem dosahov konsolidačného balíka či expanzie nových sietí aj cenové kontroly. V réžii ich bude mať Slovenská obchodná inšpekcia. Zo začiatku sa budú kontrolovať nákupné a predajné ceny tovarov a rozptyl marží prostredníctvom zberu dát, ktorý pre celú krajinu zabezpečí Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Bratislavský kraj.

Údaje sa porovnajú, vyhodnotia a podklady sa ďalej posunú ministerstvu pôdohospodárstva. To sa im bude venovať do väčšej hĺbky, skúmať bude napríklad aj dodávateľské vzťahy či štruktúru nákladov. V rámci zberu dát bude určený spotrebiteľský košík so základnými potravinami, dostupnými naprieč všetkými reťazcami.

Uvidí sa teda, ako sa s týmito všetkými premennými vyrovnajú naši etablovaní aj novopečení maloobchodní hráči.