Drahé potraviny nie sú vinou obchodníkov. Kto vlani najviac ryžoval na inflácii?

Minuloročná potravinová inflácia bola podľa ministerstva financií do veľkej miery hnaná najmä zvýšenými cenami u prvovýrobcov, ktoré sa cez dodávateľov preniesli až do konečných spotrebiteľských cien.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Svetový šok cien potravín navýšil zisky najmä v prvovýrobe: Ministerstvo financií predložilo na včerajšie rokovanie vlády ďalšiu analýzu cenového vývoja základných druhov potravín. Ide o pravidelnú aktivitu ministra Ladislava Kamenického, ktorého vláda ešte v decembri minulého roka poverila sledovaním a vyhodnocovaním vývoja cien potravín, rovnako tak aj navrhovaním účinných opatrení.

Z najnovšej analýzy vzišlo niekoľko prekvapivých momentov. Prvým je, že napriek spomaľovaniu inflácie zdraželi niektoré druhy potravín – napríklad maslo, vajcia či syr eidam – na Slovensku oveľa viac ako v iných krajinách.

Ministerskí analytici tiež vypozorovali, že napriek vysokému podielu spotreby potravín z dovozu rástli dovozné ceny potravín výrazne pomalším tempom ako tie z domácej produkcie.

No a v neposlednom rade prišli na to, že minuloročná potravinová inflácia bola do veľkej miery hnaná najmä zvýšenými cenami u prvovýrobcov, ktoré sa cez dodávateľský reťazec preniesli až do konečných spotrebiteľských cien.

„Podľa účtovných závierok rástla ziskovosť tým viac, čím nižšie vo vertikále firma operovala. Najviac sa z pohľadu ziskovosti darilo poľnohospodárstvu, potom potravinárstvu a následne maloobchodu. To naznačuje, že svetový šok cien potravín navýšil najprv zisky v prvovýrobe a odtiaľ sa prelieval ďalej do výrobných a nakoniec do spotrebiteľských cien,“ uvádza analýza.

Zväz obchodu, ktorý združuje predovšetkým domáce obchodné reťazce, zistenia rezortu okomentoval s tým, že „analýza jednoznačne potvrdila, že najväčší podiel na potravinovej inflácii mala poľnohospodárska prvovýroba a následne výrobcovia potravín“. Podľa zväzu sa obchodníci snažili o zmiernenie inflácie, a to najmä z dôvodu silného konkurenčného prostredia v rámci maloobchodu.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastrešuje najmä zahraničné reťazce. „Sme radi, že aj táto analýza ministerstva financií dokázala, že obchodníci tlmili infláciu a majú najnižší zisk v rámci potravinovej vertikály,“ uviedol predseda aliancie Martin Krajčovič.

Podotkol tiež, že v analýze sa jasne konštatuje, že žiadna regulácia nie je potrebná. „Pre stabilitu cien a pokračovanie pozitívneho vývoja je veľmi dôležité nezasahovať do trhového prostredia. V tom by sme si mali brať príklad najmä z krajín, ktoré boli najúspešnejšie v rámci boja s infláciou,“ povedal Krajčovič.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského výsledky analýzy nie sú až takým prekvapením, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. „To, že maloobchod počas inflácie potravín nemal nijak výnimočný rok, sme videli na finančných výsledkoch už dávnejšie. Rovnako tak to, že ceny prvovýrobcov rástli oveľa rýchlejšie ako ceny na pultoch obchodov. To, že niekto tvrdil opak, treba vnímať v kontexte lobizmu a politických bojov,“ hovorí Vlachynský.

Jedným dychom dodáva, že slušné výnosy poľnohospodárov a potravinárov v inflačných rokoch boli skôr jednorazovou záležitosťou a časom aj potravinárov dobehnú zvýšené náklady na energie či pracovnú silu, čo v kombinácii s poklesom globálnych cien potravinárskych komodít zase veľmi rýchlo zrazí ich finančné výsledky.

S Vlachynským súhlasí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová, ktorá tvrdí, že na základe jedného výnimočného roka 2022 nie je možné hodnotiť, že minuloročná potravinová inflácia bola hnaná predovšetkým zvýšenými cenami u prvovýrobcov.

Rok 2022 bol podľa jej slov výnimočný, a to najmä vzhľadom na dramatickú energetickú krízu a situáciu na svetových trhoch so surovinami, potravinami, hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín, ale aj obalovými materiálmi.

„Ceny poľnohospodárskych komodít začali rásť už v roku 2021, ich rast sa v roku 2022 zintenzívnil a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie o 36,5 percenta. Celkový medziročný rast cien poľnohospodárskych výrobkov bol ovplyvnený najmä enormným medziročným rastom cien rastlinných komodít, ktoré boli bez započítania ovocia a zeleniny o 53 percent vyššie ako v predchádzajúcom roku. Ceny skupiny komodít živočíšnej výroby medziročne vzrástli o 21,1 percenta,“ hovorí Holéciová.

Rok 2023 bol zase podľa jej slov obrátený: ceny komodít dramaticky klesli – v októbri minulého roka boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne nižšie o 21,8 percenta – takže tento rok sa očakáva aj omnoho nižšia ziskovosť poľnohospodárov.