Kamióny vozia desiatky tisíc ton pečiva na Slovensko cez polovicu Európy, tvrdia pekári. Reťazce reagujú: je to lacnejšie a zdravšie

Na Slovensko vozia kamióny vyše 55-tisíc ton pečiva zo zahraničia ročne, tvrdia pekári. Podľa nich by sme však pečivo nemuseli dovážať cez „polovicu Európy“ a dopyt by zvládli pokryť aj naše pekárne, ktoré už teraz svoje produkty vyvážajú aj do zahraničia. Reťazce ale hovoria, že to možné nie je a bolo by to drahšie.

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľkých hráčov na trhu s potravinami ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa, hovorí, že naši pekári by nedokázali vyrobiť dostatočné množstvo chleba a pečiva. „Tvrdenie pekárov je nepravdivé, na Slovensku sú nedostatočné kapacity najmä pri hlboko zmrazenom pečive a nie je možné zásobovať predajne týmto pečivom iba zo Slovenska,“ povedal pre Pravdu predseda aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Predstavitelia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sú napriek slovám reťazcov presvedčení, že obchody o dostatočných kapacitách slovenských pekární vedia, no až na výnimky odmietajú odoberať výrobky od slovenských výrobcov. „Slovenské pekárne by pritom hravo zvládli dovážaný objem, predstavujúci cez 55-tisíc ton produktov, vyrobiť a dodať slovenským spotrebiteľom,“ zdôraznil v tejto súvislosti predseda predstavenstva zväzu Milan Lapšanský.

Ak by sme kamióny, ktoré na Slovensko za celý rok dovážajú chlieb a pečivo, postavili za seba, podľa pekárov by zabrali celú diaľnicu D1 od Bratislavy po Nitru. Výrobcovia pečiva tak zdôrazňujú, že slovenskí zákazníci si namiesto pekárenských výrobkov vyrobených u nás kupujú bagety či sladké pečivo, ktoré precestujú polovicu Európy.

Zväzu výrobcov pečiva tiež prekáža, že sa tieto produkty nepredávajú priamo s označením štátu, kde boli vyrobené. „Stačí sa prejsť po prevádzkach a spotrebiteľ hneď vidí, že na cenovkách označenie krajiny pôvodu absentuje. Je jednoznačným faktom, že pečivo sa na pultoch reťazcov nepredáva s označením krajiny pôvodu. Slovenskí spotrebitelia netušia, že konzumujú výrobky z Belgicka, Nemecka či Poľska,“ hovorí Lapšanský.

Reťazce upozorňujú na to, že označovanie krajiny pôvodu pri predaji potravín je povinné a v prevádzkach je jasne na policiach s chlebom či pečivom uvedené. Zákazník si tak podľa nich vie jednoducho zistiť, z ktorej krajiny kupovaný produkt pochádza.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR na svojom webe spresňuje, že akákoľvek potravina, ktorá je určená na dodanie konečnému spotrebiteľovi, musí byť v súlade s európskymi nariadeniami. V praxi to znamená, že na potravinách musia byť uvedené povinné údaje ako zloženie, množstvo, trvanlivosť, ale aj krajina či miesto pôvodu.

Obchody dovoz pekárenských výrobkov zo zahraničia zdôvodňujú aj tým, že sú v priemere lacnejšie ako tie, ktoré sú vyrobené u nás. „Je potrebné podporovať konkurenčné prostredie, čo prináša finančné benefity najmä spotrebiteľom na Slovensku,“ povedal Krajčovič. To jednoducho znamená, že čím lacnejšie obchod produkty nakúpi, tým lacnejšie ich môže predať. Reťazce v tomto kontexte zdôrazňujú, že zákazníci sa pri výbere produktu, ktorý si napokon kúpia, rozhodujú najmä podľa ceny.

Tento typ spotrebiteľského správania môže aspoň čiastočne potvrdzovať aj úspech ultralacných obchodov ako Pepco, TEDi, Kik či Action, ktoré majú pestrý sortiment produktov rôznych kategórií často za zlomok ceny v porovnaní s inými prevádzkami. Napríklad zisky obchodu Pepco, kde si ľudia môžu kúpiť napríklad rôzne doplnky do kuchyne či kúpeľne alebo lacné oblečenie, sa vyšplhali z 11,87 milióna eur v roku 2022 na 16,25 milióna eur v roku 2023. Zisk reťazca TEDi, ktorý má v ponuke podobný sortiment ako Pepco, počas spomínaného obdobia narástol o takmer dva milióny eur.

Ako to však v praxi vyzerá s cenami predávaného pečiva na Slovensku? Napríklad priemerná cena jedného bieleho rožka zostáva podľa Štatistického úradu SR už od začiatku roka 2023 až po súčasnosť na úrovni 11 centov. Za kilogram obyčajného bieleho chleba zaplatil zákazník na Slovensku v priebehu celého mesiaca v priemere od 2,50 do 2,53 eura.

Lapšanský zo zväzu pekárov pre Pravdu hovorí, že najmä zahraničné obchody, ktoré u nás pôsobia, si pekárske výrobky napriek rovnakej kvalite a vyššej cene objednávajú z cudziny – a to aj napriek priaznivejším domácim obchodným podmienkam.

Jednou z výnimiek na našom trhu je slovenský reťazec Coop Jednota, ktorý funguje ako združenie regionálnych družstiev. „Aktuálne v našej sieti spolupracujeme s viac ako 300 slovenskými pekárňami, vrátane malých rodinných firiem s dlhou tradíciou, ktoré zásobujú predajne v ich okolí,“ uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Ján Bilinský.

Podobne aj Kaufland informuje, že základný sortiment pečiva, ktorý obchod ponúka v rámci svojho sortimentu, pochádza výlučne z domácej produkcie. „Zároveň viac ako 400 pekárenských produktov v našom sortimente pochádza zo Slovenska. Okrem toho ponúkame obľúbené pečivo z viacerých európskych krajín, ako napríklad z Českej republiky, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Talianska a podobne,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa reťazca Lucia Vargová.

Pekári tiež obchodníkom vyčítajú, že nakupovaním výrobkov zo zahraničia zvyšujú saldo zahraničného obchodu. „V prípade výroby väčšiny dovážaných produktov (chleba, bagiet, sladkého a slaného pečiva) priamo na Slovensku by dovoz na Slovensko klesol minimálne o 160 miliónov eur. Pre porovnanie, za rok 2023 dosiahlo saldo v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami 2,238 miliardy eur,“ zdôraznil Lapšanský.

Povedané jednoducho – saldo zahraničného obchodu predstavuje rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu. Vezmime si ako príklad niekoľko fiktívnych čísel. Ak by Slovensko vyviezlo do zahraničia napríklad papier za 100 miliónov eur a doviezlo ten istý tovar za 80 miliónov eur, saldo zahraničného obchodu by bolo plus 20 miliónov eur. Ak by sme naopak do cudziny vyviezli produkty vo vyššej hodnote, ako bol dovoz, tak by bolo saldo negatívne.

Podľa šéfa zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov by saldo v prípade, že by reťazce nakupovali pekárske produkty doma, kleslo o 7,15 percenta. „Pozitívne efekty na domácu ekonomiku by tak boli ešte väčšie cez dane, odvody, tvorbu pridanej hodnoty, zvýšenie potravinovej sebestačnosti či cez rast HDP,“ doplnil šéf zväzu Lapšanský.

Pre širší kontext – celková obchodná bilancia Slovenska bola podľa štatistikov do konca novembra minulého roka kladná a skončila s prebytkom takmer 328 miliónov eur. Čo sa týka potravín a nápojov, v roku 2024 tento segment predstavoval z celkového objemu dovezených produktov na Slovensku objem 6,4 percenta.

Nižšia DPH?

Šéf aliancie moderného obchodu tiež vysvetľuje, že pečivo, ktoré bolo hlboko zmrazené a v predajniach ho dopekajú, môže byť zdravšie ako čerstvo upečené. „Dopekané pečivo môže obsahovať menej konzervantov a stabilizátorov, pretože mráz je prirodzený konzervant, a dopeká sa priamo na predajni, čo zaručí jeho väčšiu čerstvosť, ako keď musí niekoľko hodín ležať v pekárni po dopečení a až následne ide do obchodu,“ hovorí Krajčovič.

Hovorkyňa obchodu Coop Jednota Jana Kuklová dopĺňa, že existujú tri kategórie pekárenských výrobkov: balené čerstvé pečivo, nebalené čerstvé pečivo a?dopekané pečivo z mrazeného polotovaru, takzvaný dopek. „Či ide o dopek, zákazník na prvý pohľad nerozozná, preto sa musí v obchodoch povinne označovať,“ píše obchod s tým, že čerstvé pečivo má viac zdravotných benefitov, pretože pri výrobe mrazených produktov sa používajú rôzne aditíva.

V tomto prípade však môže byť problém v niečom inom. Od 1. januára 2025 totiž v rámci veľkého balíka konsolidačných zmien začalo platiť, že daň z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny klesla z pôvodných 10 na aktuálnych 5 percent. Na zvyšné potraviny, ktoré nie sú zaradené na zoznam základných, sa vzťahuje DPH vo výške 19 percent.

Platí však, že hoci sú chlieb a pečivo zaradené medzi takéto potraviny, nižšia sadzba dane sa na ne vzťahuje iba vtedy, ak ide o čerstvé produkty. V prípade rozmrazených a v predajni upečených pekárenských tovarov ide o sadzbu DPH vo výške 19 percent.

Znamená to, že síce ceny množstva potravín od začiatku tohto roka klesli, no nie v prípade dopekaných produktov. Ak aj reťazec nakúpi pečivo lacnejšie v zahraničí, štát si na ňom napokon vyberie vyššiu sadzbu dane.