Lepšie ako recyklácia

Zdroj: Obchod  Dátum: 04.09.2018 Autor: Henrieta Halasová

Zálohovanie pet fliaš je na slovensku aktuálna téma.
ministerstvo životného prostredia k nej teraz pripravuje štúdiu.

Čoskoro by to mala byť realita aj u nás, tak aspoň pripustil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa neho je zálohovanie PET fliaš horúca a aktuálna téma, pretože znečistenie plastovými fľašami je veľmi viditeľné.
Súčasný systém umožňuje vyzbierať približne 70 percent plastových fliaš na slovenskom trhu. Zálohovanie by bolo efektívnejšie ako dnešná recyklácia, čo potvrdzujú skúsenosti z krajín, kde sú fľaše zálohované. Tam je efektivita 90 až 95 percent.
Koľko by to stálo Pripravovaná štúdia ministerstva by mala priniesť odpovede na dôležité otázky, a to, koľko by zavedenie zálohovania stálo a aký vplyv by malo na terajší systém recyklácie. Minister Sólymos uviedol, že PET fľaše sú najlukratívnejší odpad medzi plastami a ak by sme ich vyčlenili, mohol by nastať problém so zberom plastov, ktoré nie sú také výhodné pre ďalšie spracovanie. Zavedenie zálohovania PET fliaš by si vyžiadalo veľké investície, ktoré by sa týkali najmä výrobcov a predajní. Museli by totiž zabezpečiť celý systém zberu a odvozu, priestory na skladovanie fliaš, automaty. Aj s týmto vedomím sú diskusii o zálohovaní otvorené reťazce združené v SAMO. Predsedníčka aliancie Katarína Fašiangová dodáva: „Pre efektívne zavedenie systému takéhoto zálohovania musí byť zabezpečený komplexný a uzavretý reťazec, čo znamená zapojiť nielen obchodníkov, ale aj výrobcov, spracovateľov PET fliaš a v neposlednom rade štát.“
Vláda SR v stanovisku zo začiatku júla k predpokladaným nákladom uvádza: náklady na zavedenie a prevádzku systému vratných záloh, príp. dosahovanie cieľov v oblasti triedeného zberu tak, ako v prípade všetkých systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, budú znášať hospodárske subjekty zapojené do príslušného dodávateľského reťazca.
Prínosy Vvyššie ako náklady Expert na odpadové hospodárstvo Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy k téme pre TASR povedal, že environmentálne prínosy zálohovania PET fliaš sú oveľa vyššie ako finančné náklady na zavedenie tohto systému. Zlepšil by sa zber suroviny aj možnosti recyklácie plastov, vyčistila by sa príroda od pohodených fliaš. Vratné PET fľaše by na rozdiel od fliaš v klasickom separovanom zbere predstavovali čistú surovinu. Napriek predpokladaným výhodám systému zálohovania však nie je možné automaticky tvrdiť, že zálohovanie zvýši využívanie opakovateľne používaných obalov na nápoje, čo je príklad škandinávskych krajín. Napríklad v Nemecku je trend opačný, ľudia viac siahajú po jednorazových fľašiach, no podiel opätovne používaných fliaš je tam stále vyšší než u nás, a to dokonca až o 50 percent.
Vyššia cena, vyššia návratnosť pri zálohovaní PET fliaš je dôležité nastavenie výšky zálohy. V krajinách, kde už systém funguje, sa záloha pohybuje okolo 25 centov za fľašu, a čím vyššia je cena, tým vyššia je aj návratnosť.
Dnes máme u nás zálohu na vratné sklenené fľaše 13 centov. Miloš Veverka si myslí, že by bolo účinnejšie, keby sa výška zálohy pohybovala na úrovni 20 – 25 centov. Podľa neho je možné premietnuť finančné náklady na zavedenie systému do ceny výrobkov tak, že si to spotrebiteľ ani nevšimne. Mohlo by to predstavovať jednotky centov na jeden obal, náklady by teda nemali byť vážnejším problémom. Zber, ďalšie triedenie, lisovanie a odvoz na recykláciu sú aj tak cenovo náročné. Hoci sú PET fľaše a hliníkové plechovky najhodnotnejšie komodity triedeného zberu, náklady sú pri nich vyššie ako cena, za ktorú ich možno predať. Keby neboli v triedenom zbere, spracúvalo by sa menej materiálu, a teda aj náklady by boli nižšie. Keďže o odpady z obalov sa v zmysle zákona o odpadoch majú postarať výrobcovia, zberovým spoločnostiam môže byť jedno, či v odpade budú alebo nebudú lukratívne zložky. Zavedenie zálohovania PET fliaš by sa podľa Miloša Veverku nedotklo ani samospráv.