Obchod chce zabojovať za menšie plytvanie potravinami

Množstvo vyhodených potravín vo svete má stúpajúcu tendenciu, preto prevencia a účinné legislatívne opatrenia budú mať v blízkej budúcnosti kľúčový význam pre zmenu tejto nepriaznivej situácie. „Podľa OSN, okolo 30% celosvetovo vyprodukovaných potravín sa neskonzumuje, ale skončí v odpade. Pri odhadovanej ročnej svetovej produkcii 4 miliardy ton potravín je to približne 1,2 miliardy ton potravín, čo je dlhodobo neudržateľný stav“ uviedla Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Medzi najväčších svetových producentov potravinového odpadu patrí aj Európska únia. Podľa odhadov Európskej komisie sa v EÚ ročne vyhodí asi 100 miliónov ton potravín, čo je v priemere 115 kg na obyvateľa. Keďže odhady hovoria o tom, že do roku 2020 sa má množstvo potravinového odpadu v EÚ zvýšiť približne o ďalšiu pätinu, na 126 miliónov ton potravín ročne, Európska komisia pripravuje protiopatrenia, ktoré by mali pomôcť zvrátiť tento stav.

Jedným z opatrení je európska legislatíva, ktorá umožní členským krajinám EÚ odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín dátum minimálnej trvanlivosti. „Ide o potraviny, ktoré si aj po tomto dátume, po určitú dobu, uchovávajú svoju kvalitu, a ktoré sú pri správnom balení a skladovaní bezpečné a vhodné na konzumáciu, ako sú napríklad ryža, káva, čaj, cestoviny a ďalšie“ upozorňuje Katarína Fašiangová. Komisia si od opatrenia sľubuje zníženie množstva vyprodukovaného potravinového odpadu v EÚ o 15 miliónov ton ročne a úsporu zhruba 500 eur ročne na jednu domácnosť. Podľa prieskumu Európskej komisie totiž 18% Európanov nerozumie rozdielu medzi označeniami „dátum spotreby“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“ na obale potravín, a preto potraviny po minimálnej trvanlivosti v obave, že sú nevhodné na konzumáciu, vyhadzujú. Okrem toho Európska komisia realizuje vzdelávaciu kampaň „Stop Food Waste“, ktorej cieľom je vzdelávať európske domácnosti ako efektívne nakupovať a skladovať potraviny tak, aby sa ich čo najviac spotrebovalo a nekončili v koši.
S fenoménom plytvania potravinami bojujú európske krajiny aj na národnej úrovni. V snahe obmedziť množstvo potravinového odpadu mnohé z členských krajín EÚ umožňujú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, za stanovených podmienok, predávať alebo darovať na charitatívne účely. Slovensko sa v tomto ohľade zaraďuje ku krajinám, kde tieto potraviny musia obchodníci povinne zlikvidovať a za ich ojedinelý a náhodný výskyt v obchode sú dokonca prísne finančne postihovaní. Takýto postih pritom nemá opodstatnenie, keďže ide o potraviny, ktoré sú aj podľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy SR stále bezpečné na konzumáciu a vo viacerých členských krajinách EÚ sa naďalej predávajú, vrátane napr. susednej Českej republiky.

Slovenskí zákazníci si tak potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu nakúpiť v zahraničí. Profitujú z toho pritom nielen zákazníci, ktorí získavajú tieto výrobky s výraznou zľavou v susedných krajinách, ale aj samotní zahraniční obchodníci, ktorí nie sú nútení zabezpečovať ich likvidáciu, ale aj štáty, ktoré profitujú z odvedených daní obchodníkov. Slovensko sa na druhej strane o dane z predaja uvedených výrobkov pripravuje. „Snahou obchodu je otvoriť celospoločenskú diskusiu na tému, ako efektívnejšie zaobchádzať s potravinami, ktoré by mohli poslúžiť ľuďom a nekončili by v koši,“ vysvetľuje Katarína Fašiangová.

Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu – Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco – formou potravinovej pomoci darovali v roku 2013 potraviny v hodnote 425 tisíc eur a v roku 2014 viac ako dvojnásobok, 905 tisíc eur. Ďalšie uvoľnenie legislatívy, napríklad i o možnosť darovať aj potraviny po minimálnej trvanlivosti by tieto čísla ešte zvýšila.