Obchodníci odkazujú vláde: Napriek zníženiu dane na základné potraviny spotrebiteľ za celkový nákup nezaplatí menej

DPH na základné potraviny sa od budúceho roka zníži z desať na päť percent.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Od budúceho roka by sa mala zvýšit daň z pridanej hodnoty (DPH) na 23 percent. Pri potravinách bude DPH 19 percent a pri vybranom zozname základných potravín sa zníži na päť percent.

Zoznam základných potravín však nezahŕňa všetko jedlo a časť nákupu bude stále za vyššiu sazdbu. Inú sadzbu DPH zaplatíte, ak si kúpite mrkvu, inú, ak kúpite petržlen, a v rovnakej skupine nie je ani mlieko a výrobky z neho, ako napríklad bryndza. Zníženie DPH sa tak nebude týkať celého nákupu potravín a domácnosti preto na celkovom účte neušetria toľko, ako sa im vláda snaží nahovoriť.

Nižšia DPH sa do cien navyše nepremietne okamžite, môže to podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha chvíľu trvať. „Základné potraviny tvoria cca 40 percent potravín v našich výdavkoch. Prenos zmeny DPH v konečnom dôsledku zvykne byť blízko plného možného prenosu, aj keď sa to nemusí dostaviť hneď,“ hovorí.

Ako sa DPH premieta do cien

Keď v roku 2015 v rámci sociálneho balíčka premiér Robert Fico prvýkrát na Slovensku predstavil zníženú DPH na základné potraviny, obchodom odkázal, že to, či zníženie premietnu do cien tovarov, bude kontrolovať.

Slovenská aliancia moderného obchodu odkazuje, že tak vie urobiť ľahko, a to cez kontrolu marží, teda rozdielu kúpnej a predajnej ceny. Tie by sa nemali meniť ani po zmene sadzby DPH.

„V rámci cenotvorby obchodníci pracujú s cenou bez DPH, tá sa následne iba priráta. Ak je DPH 20 percent, tak sa priráta 20 percent. Ak bude 19 percent a na vybrané potraviny päť percent, tak sa bude prirátavať takáto sadzba, čo znamená reálne zníženie cien potravín. DPH je v podstate prietoková daň, kde obchodník je iba sprostredkovateľ medzi spotrebiteľom a štátom. DPH je čistý príjem štátu, ktorý všetci odvádzame pri akomkoľvek nákupe tovaru alebo služieb a nemá vplyv na hospodársky výsledok obchodníka,“ približuje šéf asociácie Martin Krajčovič.

Nižšie ceny tak automaticky nižšia daň neprinesie. „Pretože ak našim dodávateľom budú stúpať náklady na výrobu potravín a dôjde k výraznému pohybu na medzinárodných trhoch s komoditami, tak tieto zmeny sa budú premietať do cien a tie sa následne budú preklápať do spotrebiteľských cien,“ pokračuje Krajčovič.

To, koľko z rodinného rozpočtu mesačne odkrojí nákup potravín, neovplyvňuje len sadzba DPH na základné potraviny. „Rovnako do toho vstupujú aj príjmy domácností. Reálne mzdy síce stúpajú, čo je určite pozitívna správa, avšak podľa konsolidačného balíčka niektoré domácnosti prídu o daňové zvýhodnenie, ako je bonus na dieťa. Tiež to treba brať v kontexte zvýšenej DPH na ostatné tovary okrem vybraných. Otázna je aj valorizácia miezd v budúcom roku zo strany zamestnávateľov, keďže v rámci konsolidačného balíčka im pribudnú značné náklady, či už ide o vyššiu daň z príjmov právnických osôb, alebo novú daň z finančných transakcií. Toto všetko bude vplývať na domácnosti, akým spôsobom budú zvyšovať svoje výdavky a či sa to ukáže na predaji potravín,“ dopĺňa Krajčovič.

Štát si nevie vynútiť ceny

To, že domácnosti nakoniec celkovo neušetria vďaka zníženým sadzbám dépeháčky, ako to tvrdí premiér Robert Fico alebo minister financií Ladislav Kamenický, potvrdzuje aj analytik 365.bank Tomáš Boháček.

„Systém podpory nízkopríjmových skupín môže mať síce pozitívny obrazný efekt na položky daňovej povinnosti na faktúre za elektrinu či na bločku za potraviny, avšak celkové zlacnenie, napríklad najmä na potravinách, je otázne,“ dodáva. Podľa Boháčka z historického vývoja cien vieme, že vynútiť si selektívnou sadzbou nižšiu cenu tovaru v ekonomike sa dlhodobo nedá a skôr či neskôr bude pohltená maržou obchodníkov. A to nie z dôvodu ich „chamtivosti“, ale zvýšeným dopytom pri nižšej cene, ktorý ich trhovo bude motivovať ceny opäť zvyšovať.

Analytik predpokladá, že konsolidačné opatrenia vlády v takejto forme sú proinflačné a prinesú reálne nižší ako predpokladaný príjem, ktorý sa v čase bude ďalej znižovať. Väčšinu nákladov budú spočiatku znášať firmy a solventnejšia skupina obyvateľov, avšak trhovými mechanizmami neskôr doľahne aj na bežné domácnosti. To v konečnom dôsledku negatívne ovplyvní aj rast našej ekonomiky.

Na druhej strane z navrhovaných opatrení v rámci dane z pridanej hodnoty môžu profitovať domáci producenti. „Nižšia DPH na základné potraviny však môže zlepšiť konkurencieschopnosť domácich výrobcov, keďže zvyšuje našu konkurencieschopnosť k okolitým krajinám, čo znižuje nákupnú turistiku. Vyššie nákupy na Slovensku znamenajú aj vyššie tržby pre slovenských výrobcov,“ uzatvára Krajčovič.