Slovenské zákony vyrábajú z potravín bioodpad

Zdroj: Hospodárske noviny, Názory a analýzy, 06.06.2016

Darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané, považujú sa za biologický odpad a obchodníci sú povinní ich zlikvidovať.

Na začiatku treba povedať, že dátum minimálnej trvanlivosti pri potravinách nie je termín spotreby, čo si často verejnosť mýli. Minimálna trvanlivosť sa zásadne uvádza iba na trvanlivých potravinách ako je múka, ryža, cestoviny, olej, nápoje, konzervy, káva, čaj, cukrovinky, polotovary a mnohé ďalšie potraviny. Ide o dátum, do ktorého si trvanlivé potraviny uchovávajú predpokladanú kvalitu a pri správnom skladovaní sú aj po uvedenom dni minimálnej trvanlivosti stále bezpečné. Pred rokom 1989 boli u nás všetky z obchodov a štátnych hmotných rezerv nespotrebované trvanlivé potraviny po tomto dátume preklasifikované na predĺženú trvanlivosť a ďalej uvedené do obehu.
Múka ako odpad Slovenská aliancia moderného obchodu dlhodobo poukazuje na neefektívne nakladanie s týmito potravinami. Obchodníci si vedú presnú evidenciu dopytu a odbytu tovarov, podrobne analyzujú stavy odpísaných potravín a vyhodnocujú následky. Žiaden obchodník nemá predsa záujem vytvárať si nadzásobu, aby ju potom so stratou musel likvidovať, správanie zákazníka však nie je možné vždy odhadnúť.
Bezprostredne po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potravín, takpovediac pár minút po polnoci, sa tieto podľa našej legislatívy stávajú odpadom. Možnosť ich dopredaja ani darovania neexistuje. Jedným z riešení, ako tieto potraviny efektívne využívať je, aby aj na Slovensku bolo možné potraviny po minimálnej trvanlivosti darovať. U nás je totiž darovanie takýchto potravín zakázané, považujú sa za biologický odpad a obchodníci sú povinní ich zlikvidovať. Preto v roku 2015 iba obchodné reťazce združené v našej aliancii mali zlikvidovať takmer 15-tisíc ton potravín. Išlo prevažne o zdravotne bezchybné produkty ako múka, cestoviny, cukrovinky či nápoje.
Potraviny chceme darovať Obchodníci sú aj naďalej odhodlaní zefektívňovať využitie potravín, či už zavedením efektívnejších systémov a opatrení, ale aj potravinovou pomocou. Tá má stúpajúcu tendenciu. Kým v roku 2013 naši členovia darovali potraviny v hodnote 425-tisíc eur, v roku 2014 to už bolo viac ako dvojnásobok, 905-tisíc eur. V roku 2015 darovali naše obchodné reťazce potraviny v rekordnej hodnote 1,2 milióna eur.
Distribučná kapacita potravinovej pomoci je limitovaná zákonom, ktorý darovanie potravín považuje za daňový výdavok iba v prípade, ak sa uskutoční prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska. Ak by sa daňové zvýhodnenie vzťahovalo aj na iné subjekty, množstvo darovaných potravín by mohlo byť vyššie. Budeme pokračovať v snahách o verejnú diskusiu na tému využitia potravín a pokračovať v informatívnej kampani „Neplytvaj – spotrebuj“. Zníženiu množstva potravinového odpadu by pomohlo, ak by legislatíva umožnila darovať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Slovensko sa zaraďuje ku krajinám, kde tieto potraviny musia obchodníci povinne zlikvidovať a za ich výskyt v obchode sú dokonca prísne finančne postihovaní. Takýto postih pritom nemá opodstatnenie, keďže ide o potraviny, ktoré sú bezpečné a v členských krajinách únie sa naďalej aj predávajú či darujú.
Predaj nechystáme Asociácia spotrebiteľov Slovenska zadala analyzovať kvalitu potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti. Výsledky preukázali, že potraviny sú bezpečné a chutné ešte dlho po uplynutí tohto termínu. Aj ministerstvo pôdohospodárstva je téme naklonené. Absolvovali sme niekoľko konštruktívnych rokovaní. Teda o aké presne potraviny ide, ako sa s nimi narába po výrobe, v obehu, u spotrebiteľa, ako označenie dátumu minimálnej trvanlivosti vníma verejnosť. Návrh poslancov za SaS na predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti s obchodníkmi v našom združení nebol diskutovaný. Za našich členov zdôrazňujem, sme za ich darovanie, nie predaj. Chceme pokračovať v diskusii na túto tému s verejnosťou ministerstvami. V riešení vidíme prospech pre celú spoločnosť, vrátane domácností.

 

Autor: Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO)